Miluj(e)me včely

Včely si zaslúžia našu pozornosť i starostlivosť a predstavujú tému, ktorá je aktuálna takmer po celý rok. Na jar sú to bzučiace voňavé stromy, v lete sladké čerešne a rozkvitnuté lúky, na jeseň zber úrody, na ktorej bohatosti majú nemalý podiel a v zime medové hody – koláčiky, perníčky i čaj… Pritom nejde o žiadnu teóriu, ale o život sám v jeho prirodzených premenách. Záhrada, náučné kartičky (na stiahnutie), pracovný list i knižky – na všetko príde postupne rad:)

U nás sa včielkam skutočne tešíme a snažíme sa im vytvoriť čo najlepšie podmienky.

Začína sa to na jar. Slnko prebúdza zem, objavujú sa prvé puky, ktoré sa postupne rozvinú… Výhodou je, ak má človek záhradu a v nej stromy – čerešne, marhule, jablone…, ale aj rôzne dekoratívne dreviny. Niektorí záhradkári neobľubujú agát, kvety tohoto rýchlo rastúceho stromu sú však pre včely skutočnou lahôdkou. Vedeli ste, že Robinia pseudoacacia patrí medzi najvýznamnejšie nektárodajné rastliny? Aj agátový med je tak trochu výnimočný – zostáva dlhšie tekutý a má vyšší obsah fruktózy (vhodný pre deti a s mierou aj pre diabetikov). Nám vytrvalo rastie na svahu a hoci sme jeho mladé výhonky doteraz vždy kosili, nakoniec sme sa rozhodli dať stromčekom šancu…

Kvitnutie stromov je nádherné, no trvá len krátky čas – a keď vietor odnesie lupienky do všetkých strán ako poslov blížiaceho sa leta, včielky budú hľadať nový zdroj potravy.

Preto je fajn hneď, ako slnečné lúče zohrejú studenú zem, pripraviť aj kvetinovú záhradku a vysadiť takú skladbu kvetov a bylín, aby postupne kvitli v priebehu celého roka…

Keby včely mohli chodiť do „cukrárne“ s chuťou by si určite vybrali napríklad:

• mak siaty (jar)
• levanduľu (leto až jeseň)
• borák lekársky (od jari do jesene)
• pamajorán (leto)
• materinu dúšku (leto)
• bielu ďatelinku (leto)
• kvety cukety a tekvice (teplá jar, leto)
• yzop, ľubovník (leto)
• echinacea purpurea (leto)
• horčicu (jeseň)…

Samozrejme, sú aj ďalší zástupcovia flóry, ktorí lákajú včelstvo na pašu. Uviedla som len rastlinky, s ktorými mám skúsenosť, že na ne včielky s obľubou chodia, lebo rastú v našej záhrade.

Jedna z prvých rastlín, na ktorej majú včely doslova párty je mak siaty. Tento rok sa mi ho po viacerých neúspešných pokusoch konečne podarilo vypestovať. Ak by ste náhodou nepoznali to tajomstvo, semienka treba rozhodiť len na povrch pôdy (podľa skúsených pestovateľov dokonca aj do topiaceho sa snehu) a o ostatné sa už postará príroda.

S kvetmi maku a včelami je to naozaj zážitok. Rozkvitnuté hlávky ich lákajú hneď od rána a potom je na nich poriadne rušno. Pozorovať to je potecha a tak som prizvala k tomu divadlu aj našu domaškoláčku. Keby boli včely ľuďmi, možno by sa tam strhla aj bitka – bzučiace dámy však presne vedia, aká je ich úloha a v práci sa striedajú. Nie sú jediné, kto prichádza na hostinu – lesklé zlatone sa tiež podieľajú na opeľovaní. Večer lupienky opadnú a rastlinka je pripravená na tvorbu makovičky. Ďalší námet na prácu s deťmi a životný cyklus rastliny v priamom prenose:)

Ako prichádzajú ďalšie týždne a mesiace „menu“ sa mení podľa aktuálnej ponuky – sadnúť si ku kríčkom levandule a môcť počúvať usilovnú prácu robotníc je koncert pre takmer všetky zmysly. Výhodou voňavej fialovej bylinky je, že sa dá už bez problémov pestovať aj u nás a vydrží dlho kvitnúť (leto, jeseň).

Zistila som, že dosť ľudí sa včiel bojí. Môžem potvrdiť, že to nie je racionálny strach, pramení skôr z nedostatku skúsenosti  – pokiaľ je človek pri včielkach ako pozorovateľ, má voči nim úctu (tak ako ku všetkému živému i neživému) a správa sa normálne, nič nehrozí. Bežne zvyknem v lete strihať „bzučiacu“ levanduľu či dúšku a vieme sa v mieri „dohodnúť“.

Kvetov, ktoré sa dajú pestovať na záhradke je väčšinou limitované množstvo. Ďalšou možnosťou ako rozšíriť ponuku včelieho jedálnička je preto obmedziť kosenie – ak to nejde celkom, tak aspoň na určitej ploche. Tento rok sme tak nechali bez zásahu rásť časť trávnika, ktorý sa zmenil na kvitnúcu lúku (nie je to klasický golfáč:). Včielky tam usilovne navštevovali najmä ďatelinku a skorocel od rána do večera. Bolo veľmi príjemné si ku nim hocikedy prisadnúť a sledovať ich pri práci…

Mimochodom, z dôvodu veľkých horúčav sme hmyzu a ďalším zvieratkám vytvorili aj jednoduché napájadlo – do starej panvice sme poukladali kamene, naliali vodu a umiestnili ju na zem, aby bol ľahký prístup (aj ježkovia sú naši outdooroví „spolubývajúci“:). Piť sme tam pristihli osy i vtáčence…

Za zmienku stojí ešte horčica siata (semienka dostať bežne v záhradkárstve) – je to jedna z rastlín, ktoré sa môžu sadiť aj na jeseň a ešte stihnú zakvitnúť. Včielkam tak poskytuje neskorú pastvu v čase, keď väčšina kvetov už nemá čo ponúknuť. Keď doslúži, môže sa dať na kompost alebo zarýľovať do zeme – používa sa predovšetkým ako „zelené hnojenie“. Úžitok prináša nielen ako bio výživa pre zem, ale aj tým, že bráni erózii pôdy (zakrýva ju, aby nebola holá). Podobnú funkciu plní pohánka (citlivá na mráz, kvitne v lete) a facélia (sadí sa na jar) – navyše sú obe medonosné a včely ich milujú.

Veru, na záhrade sa toho dá robiť i sledovať veľa. A prispieť svojou troškou pre dobro (nielen) včiel môžu mnohí z nás. Človek nemusí vždy vlastniť pozemok, aby mohol niečo urobiť – napríklad aj kvety na okne či balkóne sa počítajú. Dôležité je však i nastavenie a vedomý postoj k ochrane a užitočnosti včiel.

Deti sú tvory zvedavé a rady sa učia hravo. A nielen ony.

Kto sa chce spolu s deťmi o včielkach dozvedieť viac, môže siahnuť po knižkách, kartičkách či miniatúrach…

Pre svoju radosť i potreby Montessori centra som vytvorila 3-zložkové karty o včelách. Ak potrebujete informáciu, ako sa s kartami pracuje: po vytlačení treba hárok narezať alebo nastrihať na kartičky a zalaminovať. Vodítkom je sivá linka. Výsledkom je jedna kartička spolu s názvom (na prvom náhľade vpravo hore), jedna kartička len s obrázkom a osobitne malá kartička len s názvom (viď na prvom náhľade vľavo hore).

Náhľad kartičiek:

Dieťa sa najprv zoznamuje s kartičkami, na ktorých je uvedený názov alebo pomenovanie (ešte nemusí vedieť čítať). Keď ich dokonale pozná, môže pracovať s obrázkami, ktoré majú názov oddelene – priraďuje ich k danému obrázku. Ak je to potrebné, zo začiatku si môže porozkladať najprv obrázky s názvami, pod ne potom priložiť samotné obrázky a nakoniec názvy…

Náhľad ďalšej časti kartičiek:

Koho 3-zložkové kartičky zaujali, môže si ich stiahnuť tu:

vcely cast 1

vcely cast 2

Špeciálny vzťah mám ku knihám – a inak to nemôže byť v prípade včielok. Keď objavím nejakú, ktorá sa mi naozaj páči, ťažko odolávam. Ešteže existujú knižnice:)

Zážitkové pozeranie prináša kniha Včely od Piotra Sochu. Osobitá je nielen veľkým formátom, ale predovšetkým pôsobivými ilustráciami i zaujímavými informáciami.

Menšie detičky ocenia knihu Včelí úľ, ktorá je trochu interaktívna a ukrýva v sebe zjednodušený model včelieho obydlia. Súčasťou je tenká brožúrka, v ktorej sú prístupnou formou podané základné informácie zo sveta včiel.

Za srdce ma chytila nedávno vydaná knižka Včelár Jožko od Simony Čechovej. Autorka je tiež včelárka a dielku vytvorila nielen krásne ilustrácie, ale aj príbeh, ktorý má dušu.

Knižka je vhodná aj pre začínajúcich čitateľov. Naša domáca študentka príbeh prelúskala na jeden šup.

Je písaná zrozumiteľne a súčasťou knižky je aj odborná časť, kde sú bližšie popísané včelárske „odbornosti“. Páčilo sa mi napríklad prirovnanie medometu ku kolotoču:) Okrem toho je v ponuke vydavateľstiev množstvo ďalších populárno-náučných kníh venovaných chovu včiel, výrobe medu a živote v bzučiacom spoločenstve…

Pridávam ešte jednoduchý pracovný list, ktorý som kreslila pred pár rokmi. Deti si ho môžu vyfarbiť, obtiahnuť názov a spoločne máte možnosť „napriasť“ rozhovor o včielkach, nielen o ich životnom cykle, ale aj o dôležitosti pre celú prírodu, i nás, ľudí…

Pracovný list vo formáte pdf: včela_pracovný list

Ak máte radi miniatúry, aktivitu s deťmi je možné doplniť o názornú ukážku jednotlivých štádií životného cyklu Apis mellifera či mellifica – od vajíčka v bunke plástu, cez larvu, kuklu až po robotnicu.

Čo sa týka latinského názvu včely medonosnej – najprv bol vraj v roku 1758 zavedený názov Apis mellifera (z gréckeho „melli“ med a „ferre“ nosiť). Švédsky botanik a zoológ Carl Linnaeus si údajne v roku 1761 uvedomil svoj omyl a pretože včela nenosí med, ale nektár, premenoval ju na Apis mellifica. Kvôli pravidlu precedensu však zostal ako oficiálny nomenklatúrny názov mellifera…

Včely sú nekonečná téma – máme úžitok nielen z plodov ich práce, môžeme sa tiež inšpirovať ich prirodzenou múdrosťou a do starostlivosti o ne v pokore premietnuť poznanie, že každý z nás má svoju úlohu, ale keď budeme spolupracovať, spoločne dokážeme ešte oveľa viac…

Verím, že raz budeme mať vlastné úle – keď na to nájdeme odvahu i potrebné zdroje:). Dovtedy sa budem tešiť zo včielok, ktoré ku nám chodia na návštevu – a mať tichú radosť i dobrý pocit, že aspoň niečo málo bolo vykonané…

Podobné prajem i vám:)