Snehuliaci z ponožiek

snehuliaci z ponožiek

Snehu je z roka na rok akosi menej. Zábava v bielej perine patrí k tým najlepším zážitkom detských čias a stavanie snehuliaka je niečo, na čo sa teší asi každé dieťa. Snehuliačik ako roztomilá dekorácia sa však dá vyrobiť aj z ponožky. Neroztopí sa a vydrží niekoľko rokov:).

Postup je úplne jednoduchý a takmer samostatne ho zvládnu deti približne od 4 až 5 rokov. Ako teda vyrobiť snehuliaka z ponožky?

Najprv potrebujete nájsť alebo kúpiť vhodné ponožky. Ideálne celkom biele. Skúste prezrieť rôzne obchody so zmiešaným tovarom, možno budete mať šťastie aj na výpredaj.

Materiál:

  • biela ponožka (detská na malého snehuliaka, dospelácka na „dospeláka“)
  • biela pevná niť, bavlnka na hačkovanie/vyšívanie, prípadne vlna (aby sa netrhala)
  • ryža (resp. čokoľvek podobné – náplň do hračiek nie je úplne vhodná, lebo by postavička nemala stabilitu)
  • veľká lepiaca páska (nie na lepenie, len ako pomôcka pri sypaní ryže)
  • miska na ryžu
  • lyžica
  • 2 malé gombíky na očká
  • rôzne gombíky na telo
  • kúsok oranžového filcu na mrkvičku
  • zbytkové vlny na brmbolec a šálik, resp. zbytky látok/ponožiek rôznych vzorov a farieb
  • nožnice
  • tavná pištoľ

Do misky nasypeme ryžu. Mne z kila aj niečo vyšli dvaja snehuliačikovia, malý a veľký. Ponožku prevlečieme cez kruhový otvor pásky, ako vidno na obrázku (ale nie je to nutné). Ryža sa tak bude lepšie dávať do vnútra.

postup pri výrobe snehuliaka z ponožky

Spodnú časť postavičky plníme, kým nám nevznikne dostatočne veľká guľa. Trochu ju pobúchame o podložku, upravíme jej tvar rukami a potom pevne zaviažeme priadzou. Môžeme obmotať viackrát.

Pokračujeme v sypaní, aby sme vytvorili ďalšiu guľu, ktorá už bude o trochu menšia.

Keď bude hotová, opäť ju čo najtesnejšie zaviažeme. Počet „gúľ“ zvolíme podľa veľkosti ponožky. 

Na vrchu by mala zostať kratšia časť ponožky, z ktorej vznikne čiapočka – a to tak, že sa natiahne alebo rozprestrie na „hlavu“ snehuliaka a zvyšná časť sa preloží, aby vznikol okraj (kuk na obrázok nižšie). 

Poznámka: V prípade, že by ste chceli čapicu z iného materiálu, vrch môžete po pevnom zviazaní niťou alebo bavlnkou odstrihnúť. Ako pokrývku hlavy môžete miesto toho použiť odstrihnutý vrch z inej, farebnejšej ponožky, ktorý treba na jednom konci takisto zviazať a potom prevrátiť na ruby (aby bol spoj vnútri čiapky).

Najnáročnejšia časť je za nami a teraz sa môže tvoriť snehuliakova osobnosť:).

Oči sa najľahšie urobia z malých čiernych gombíkov, ale použiť môžete i filc alebo čokoľvek vhodné, čo nájdete (alebo vyrobíte).

Pri práci s tavnou pištoľou pozor na popálenie, cez dierky na gombíkoch sa dostane časť horúceho lepidla. Odporúčam najprv naniesť lepiacu hmotu na povrch, ktorý chcete lepiť a potom priložiť to, čo idete pripevniť.

Keďže som už nemala oranžový filc, použili sme červený. Vyzerá trochu ako zobáčik, ale nám to vôbec nevadilo.

Snehuliačikov sme robili aj s deťmi na tvorivých dielničkách. Väčšina to zvládla v pohode a všetci boli natešení z roztomilých postavičiek, ktoré vznikli pod ich rukami. 

Vyskúšali si urobiť aj brmbolce. Ani ich výroba nie je zložitá. 

Ponúkla som im dve možnosti – buď namotávaním na ruku alebo na vidličku. Ak by vám odkazy nefungovali, postup ľahko nájdete, keď zadáte „dyi pom-pom“ alebo „how to make pompom“. Odporúčam použiť hrubšiu vlnu, brmbolec bude hustejší a krajší.

Ak si zvolíte spôsob výroby na ruke, držte všetky prsty okrem palca spolu vystreté a obmotávajte ich vlnou, kým nevznikne hrubá vrstva. Pozor, aby ste priadzu moc silno nesťahovali (deti majú takú tendenciu, v tom im treba pomôcť). Koniec odstrihnite a pripravte si ešte jeden kratší kúsok, ktorý bude slúžiť na zviazanie všetkých vrstiev dokopy. 

Po stranách, kde je namotaná vlna preložená na polovicu, ju treba prestrihnúť. Vznikne vám také strapaté čudo. Trochu ho vytvarujte v rukách a potom strihajte, strihajte a strihajte, kým nebude spokojnosť s výsledkom:).

Hotový brmbolček takisto nalepíme pomocou tavnej pištole.

Pletenie šálika na prstoch je trochu náročnejšie. Pamätám si, ako som sa to učila, keď som bola dieťa. Postup mi osviežilo video na YouTube alebo si zadajte do vyhľadávača „how to finger knit“. Jeden šálik sa dá vyrobiť asi za 15 až 20 minút. Konce sa najlepšie zapošijú pomocou ihly s veľkým očkom. Ak by sa vám to zdalo moc zložité, pokojne len odstrihnite pásik látky zo starého trička (z neho sa nebude párať:).

Na záver ešte pridávam fotku ponožiek, z ktorých sme snehuliačikov robili. Menšia je úplne detská veľkosť, väčšia zas chlapská. Výhodou je, že je bez päty.

PS: Vďaka ryži má snehuliačik svoju váhu, nemá však veľmi rád cestovanie. Ak by sa vám jeho tvar zdeformoval, dá sa tomu pomôcť, keď ho opätovne upravíte rukami. Na letný spánok by najradšej išiel niekde, kde sa na neho nebude prášiť…

Keď nesneží, tak nech nám to aspoň tvorí:).

Majte krásne dni…

Natália Sollárová
Som kreatívna žena mnohých záujmov i skúseností. Dnes to všetko prepájam a inšpirujem k životu, v ktorom rodič nie je obeťou, ale uvedomelým aktívnym človekom, ktorý vie, aký je jeho cieľ a kráča za ním spôsobom rešpektujúcim seba i dieťa. Mám prax poradkyne pri dojčení, lektorky viazania bábätiek do šatky, učiteľky v Montessori škôlke i lektorky v Montessori centre, niekoľkoročnom domácom vzdelávaní svojho dieťaťa (homeschoolingu) i redaktorky v novinách... Môj príbeh nájdete tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *