Ako na (dobrú) prezentáciu

Za mojich detských čias sme o nejakej informatike ani nechyrovali, takisto ani o prezentácii. Mávali sme pestovateľské práce…:). Dnes je to však už inak. Miesto rastliniek nám rastú nároky nielen na schopnosť pracovať s technológiami, ale aj so samým/samou sebou a so svojím prejavom. A netýka sa to len tých mladších:).

Školáci i neškoláci sa s prezentáciami stretávajú najprv ako ich (väčšinou pasívni) príjemcovia, buď v rámci výkladu učiva alebo keď si hľadajú informácie na nete. Na druhom stupni sa postupne sami stávajú ich tvorcami. Nie vždy však k tomu majú správny návod. A zdá sa, že ani učitelia v niektorých prípadoch netušia, že existuje isté know-how.

Pripraviť dobrú prezentáciu totiž nie je vôbec také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Nie je to ale ani raketová veda. Stačí dodržať niekoľko zásad alebo sa aspoň vyvarovať najväčších nedostatkov. Poďme najprv na asi najčastejšie chybičky.

Bežné slabiny snímok tradičnej prezentácie:

  • priveľa textu a informácií v rámci slajdu
  • písanie celých viet
  • málo obrázkov (niekedy ale nemusia byť vôbec, závisí od typu prezentácie)
  • príliš mnoho slajdov (nekonečný príbeh:)
  • malé alebo zle čitateľné písmo (lupu, prosím:)
  • robenie prezentácie pre seba, nie pre cieľovú skupinu…

Prezentácia by určite nemala nikoho unaviť či unudiť k smrti. Ale ani super zaujímavá téma neznamená, že musíme poslucháčov zvalcovať množstvom informácií. Menej je rozhodne viac.

Čo sa týka prezentácií v školskom ponímaní, oproti korporátnemu prostrediu majú isté špecifikum. V prípade študentov či žiakov sú veľakrát využívané len ako iná forma zápisu poznámok alebo ako jedna z možností na robenie projektu – a teda sú určené prevažne na čítanie. A to je možno i škoda.

Pravdou totiž je, že každý z nás sa niekedy ocitne aj v role prezentátora, čo automaticky nemusí znamenať, že si k tomu púšťa slajdy. Môže to byť odpoveď pri tabuli, vysvetľovanie učiva, pracovný pohovor či porada, alebo tiež snaha o presadenie svojho nápadu… Miera úspešnosti alebo efektívnosť závisí práve od schopnosti prezentovať. A to je nezriedka ešte náročnejšie…

Chyby verbálnej prezentácie:

  • čítanie toho, čo je napísané na slajde alebo na papieri:))
  • monotónny hlas (môžete si pospať:)
  • príliš rýchle rozprávanie (chce to mať proste za sebou:)
  • nevhodné držanie tela, mimika a gestika, úprava zovňajška
  • žiadny alebo slabý kontakt s publikom (kiež by ste tu tak neboli:)
  • nedostatok sebadôvery…

Ako to teda urobiť, aby bola prezentácia čo najlepšia?

Pravidiel alebo odporúčaní existuje niekoľko. Jedno z najdôležitejších je, aby každá prezentácia bola pripravená na mieru danému publiku – obsahom i formou. Je predsa rozdiel, či ju robíme pre spolužiakov, kolegov alebo pre bankárov či mestskú radu.

Zároveň je dobré pridať do nej niečo svoje, autentické. Podľa Phila Waknella, dobrá prezentácia nie je len o informáciách, ale predovšetkým o zmene. Výsledkom by mala byť transformácia zaužívaného pohľadu, vnímania a v konečnom dôsledku i konania. Skutočná zmena nie je v tom, čo ľudia vedia, ale čomu uveria, čo nacítia a ako ich to ovplyvní v ich skutkoch. To znamená, že aj keď si vypočujeme tie najfantastickejšie informácie, pokiaľ ich nevieme využiť a nepremietnu sa do toho, čo robíme, je to vlastne len strata času (hoci niekedy aj príjemná a zaujímavá). Toto je určite náročné previesť do praxe, je však dobré si to pri príprave svojej prezentácie aspoň uvedomiť…

“Povedz mi a zabudnem, ukáž mi a zapamätám si, zapoj ma a porozumiem.”

čínske príslovie

Švéd David JP Phillips, ktorý sa zaoberá fungovaním mozgu a komunikáciou, zas upozorňuje, že až 90 percent toho, čo počujeme, nám z hlavy vyšumí za 30 sekúnd. Alebo inak povedané, naša krátkodobá pamäť, je naozaj krátkodobá. Ak chcete, aby si ľudia niečo skutočne zapamätali, treba použiť aj nejaké špeci techniky, napríklad asociácie, či vyvolať emóciu…

Ako už bolo spomenuté, jednou z najväčších chýb je čítanie prezentácie. Ak ale máte v prezentácii text v celých vetách, ktorý súčasne hovoríte, publikum si z neho s najväčšou pravdepodobnosťou zapamätá takmer NIČ. Svojim divákom treba buď nechať čas na prečítanie, alebo radšej zvoliť heslovité informácie. Ak sa rozhodnete pre text vo vetách (napríklad citát), vyčleňte mu celý slajd.

To, čo je v prezentácii najpodstatnejšie by podľa Phillipsa malo byť aj najvýraznejšie či najväčšie (a to neznamená vždy nadpis – ak bude nadpis najväčší, bude automaticky pútať našu pozornosť na úkor obsahu). Takisto odporúča zvoliť radšej tmavé pozadie, pretože vtedy môžu naše oči relaxovať, nie sú tak priťahované obrazovkou a viac sa zameriame na prezentujúceho, ktorý je v tom celom, koniec koncov, najdôležitejší.

Náš mozog bude vždy prednostne lákať to, čo sa hýbe, je veľké, využíva kontrast alebo má signálne farby (žltá, oranžová, červená), a to platí aj v prípade prezentácie. Prečo to teda nevyužiť?  Ak rozumiete po anglicky, pozrite si jeho síce už trochu staršiu, ale stále perfektnú prednášku o tom, ako sa vyhnúť smrti spôsobenej PowerPointom. Zasmejete sa:).

Zhrnutie odporúčaní pre dobrú prezentáciu:

  • jeden slajd = jedna myšlienka/téma
  • maximálne 6 objektov na jeden slajd
  • stručné, jasné a výstižné informácie v odrážkach (rozhodne nie celé vety)
  • ideálne nie viac ako 7 riadkov
  • dostatočná veľkosť písma (minimálne 20, ideál aspoň 26 bodov)
  • slajd je vizuálna pomôcka, nie materiál na čítanie (pomocné poznámky niekde bokom sú v poriadku)
  • využitie vhodných obrázkov, ktoré sa neprekrývajú s písmom resp. ikoniek
  • dobrú službu urobí výrazný kontrast, napríklad tmavé pozadie a biele písmo
  • počet slajdov – záleží od typu prezentácie, spracovania slajdov a času, ktorý je k dispozícii
  • pri klasickej prezentácii by nemal chýbať úvod a záver (názov na samostatnom slajde, potom úvod, ktorý obsahuje ciele prezentácie a na konci záver s poďakovaním a menom)
  • celá prezentácia by mala mať jednotnú grafiku, prípadne nejaký zjednocujúci prvok (napr. farba pozadia), aby nepôsobila „rozbitým“ dojmom
  • pozor aj na príliš veľa druhov písma (fontov) a ich čitateľnosť (svetlé písmo na bledom pozadí…)
  • oslovenie publika (otázkou, pomenovaním alebo zmienkou o niečom, čo viete, že im je blízke a súvisí to s témou)
  • odvážnejší môžu vložiť aj vtipný obrázok alebo text…

Samotnou technikou prezentácie a vystupovania na verejnosti sa v tomto článku podrobnejšie zaoberať nebudem, koho by to zaujímalo, nájde množstvo materiálov cez Google alebo YouTube.

Ukážka využitia ikoniek:

Kde vytvárať prezentácie?

Okrem známeho programu PowerPoint už dnes existuje veľa ďalších možností. Dobrým nástrojom na ich tvorbu pre decká je napríklad Canva, ktorá ponúka aj v bezplatnej verzii fajn funkcie. Medzi ďalšími stoja za zmienku AhaSlides, Google prezentácie a zaujímavá appka je Trikita, ktorá umožňuje robiť prezentácie na mobile (netreba počítač).

Niektoré programy na tvorbu prezentácie:

  • PowerPoint
  • Canva
  • Google Slides (kto má Google účet)
  • Slido (slovenský produkt, 30-dňová trial verzia je zdarma)
  • AhaSlides
  • Trikita
  • Prezi (je verzia aj pre študentov a učiteľov, možnosť vyskúšať zdarma)

Väčšina (okrem klasického PowerPointu) z nich ponúka aj možnosť zdieľania, čo je výhodné, ak majú na prezentácii pracovať viacerí.

Obrázky je možné nájsť v bezplatných fotobankách ako Pixabay alebo Unsplash. Respektíve, keď si v gúgli cez vyhľadávač zadáte obrázky, potom kliknete na Nástroje a zvolíte Licencie Creative Commons, ukážu sa vám tie, ktoré je možné šíriť ďalej. Dodatočne je však lepšie si licenciu overiť aj na konkrétnej stránke obrázku.

Slajdy si môžete spestriť aj rôznymi ikonami. Môžete hľadať buď konkrétnu ikonku alebo ísť cez zásobník, ktorý ich ponúka zdarma. Za mňa odporúčam Flaticon. Ikonku potom stačí len skopírovať, v niektorých prípadoch je možné ju i upraviť. Napríklad, zadám cez Google „free presentation icon“, vyberiem z ponuky a potom už len vložím: Presentation free iconNezabudnite si skontrolovať, či ste si stiahli alebo skopírovali free verziu.

Minimalistická prezentácia

Ak je niekto skôr výrečný a má dobre zvládnutú tému, o ktorej ide hovoriť, zaujímavou možnosťou je tzv. Takahashiho metóda. Ako už meno napovedá, pochádza z Japonska. Zvyčajne využíva len pár slov (maximálne päť, pričom jedno je vždy dominantné) a žiadne obrázky, čím minimalizuje stratu pozornosti. Pri klasickej prezentácii to totiž často funguje tak, že máme tendenciu čítať si alebo pozerať to, čo je slajde a nedokážeme súčasne úplne vnímať hovoroné slovo. Pri Takahashiho spôsobe takéto rozptyľovanie nehrozí:). Typicky je text bielym písmom na čiernom pozadí. Určite si ju aspoň vyskúšajte, bude príjemnou a vskutku pôsobivou zmenou.

Pre úplnosť ešte uvádzam, že existuje aj tzv. PechaKucha (čítame „pečakuča“:) metóda. Jej pôvod je takisto v krajine vychádzajúceho slnka. Podstatou je 20×20, čo znamená, že obsahuje 20 snímok alebo obrázkov, pričom na každú je čas maximálne 20 sekúnd. Väčšinou ide o zdieľanie umenia, architektúry, občianskych iniciatív či rôznych myšlienok. PechaKucha ako spôsob prezentácie existuje aj na Slovensku (PechaKucha Nights). V rámci vzdelávania by stálo za to ponúknuť ho starším druhostupniarom alebo stredoškolákom.

Náš spôsob:)

Titulný obrázok k článku je z prezentácie, ktorú som robila s mojou dcérou, keď v piatom ročníku preberali na prírodovede predchodcov človeka. To sme boli ešte domškoláci zapísaní v Českej republike. Súčasťou školských povinností bolo mať virtuálne portfólio a do neho si vkladať všetky učebné materiály (práce, cvičné testy, poznámky, fotografie…). Začali sme sa preto venovať aj tvorbe prezentácií. Ukázala som jej PowerPoint, v ktorom sme napríklad vytvorili prezentáciu o Márii Terézii, ale viac sa nám páčila Canva.

Aby bolo jasné, tvorba prezentácií bola pre našu študentku zo začiatku nuda. Chcela vlastné témy a praľudia medzi ne rozhodne nepatrili:). Zvolila som preto inú taktiku. Dala som jej návrh, aby z toho urobila tak trochu módnu prehliadkupredchodcov nášho druhu „poobliekala“ alebo im pridala rôzne doplnky (Homo habilis dostal mobil:)).

Zabavila sa a výsledok bol celkom vtipný. Popritom sa prakticky učila základy dobrej prezentácie – najmä to, že všade je len málo textu, osvojila si prácu v Canve a hravým spôsobom si zopakovala poznatky o našich predchodcoch v praveku (pre tento ročník a predmet viac než dostatočný rozsah).

V tomto prípade bola prezentácia určená na precvičovanie zručností a na čítanie (tj. ako projekt odoslaný učiteľovi). Ak by mala byť aj „premietaná“, bolo by asi vhodné zmeniť písmo pri odrážkach na také, ktoré by bolo dobre čitateľné aj z diaľky.

V neposlednom rade bolo jej cieľom aj spraviť z nudnej veci trochu zábavy a tým vytvoriť pozitívny vzťah i k takému spôsobu spracovania informácií:).

Verím, že ste si tu našli niečo užitočné a prajem veľa dobrých prezentácií…

 

PS: V článku boli okrem vlastných obrázkov použité fotografie z pixabay.com a unsplash.com.

Natália Sollárová
Som kreatívna žena mnohých záujmov i skúseností. Dnes to všetko prepájam a inšpirujem k životu, v ktorom rodič nie je obeťou, ale uvedomelým aktívnym človekom, ktorý vie, aký je jeho cieľ a kráča za ním spôsobom rešpektujúcim seba i dieťa. Mám prax poradkyne pri dojčení, lektorky viazania bábätiek do šatky, učiteľky v Montessori škôlke i lektorky v Montessori centre, niekoľkoročnom domácom vzdelávaní svojho dieťaťa (homeschoolingu) i redaktorky v novinách... Môj príbeh nájdete tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů