Rys, divočák a filcová partia

Niekedy sa človek „namočí“, ani nevie ako… Moja dcéra raz zobrala na divadelný krúžok masku vlka a výsledkom bola otázka, či by som aj pre nich na vystúpenie urobila zvieratká z filcu. Ako sa vyvliecť z takej bohumilej činnosti:)? Bolo to pre deti, tak som povedala áno – ešte celkom netušiac, do čoho sa púšťam. Masky som už predsa robila…

Keď prišlo na lámanie chleba, zistila som, že mám pred sebou celkom slušnú výzvu. Medzi adeptmi na spracovanie bol rys, diviačik, vrana, slimák a ďalší… Na niektoré zvieratká som mala šablóny hotové z predchádzajúcich počinov. Vlk, sova, zajac ani veverička tak neboli problém. S ostatnými však bolo treba začať od piky.

Dnes sa už dá na internete nájsť čokoľvek. Ak si chcete vyrobiť napríklad masku líšky, celkom určite nájdete nejakú šablónu na stiahnutie. Rys, diviak či vrana tam však moc nefigurujú. A tak som gúglila ich verné reálne podoby a podľa nich kreslila návrhy.

Rys sa mi vždy páčil. Je proste nádherný. Jeden večer som sa pustila do kreslenia. Cieľom nebolo umelecké dielo, ale nákres, z ktorého sa bude dať urobiť šablónka.

Dôkladne som študovala fotografie (živý rys nebol k dispozícii:) a všímala si detaily orámovania očí, štetinky na uchu a ďalšie typické znaky…

Nákres rysa. PS: Sken kresby nie je až taký kvalitný, ako som si predstavovala – ale verím, že pre ilustráciu postačujúci.

Podľa nákresu som potom obkreslila šablónu na tvrdý papier. Aby sa mi lepšie obťahovalo, kresbu som si priložila na okno (podsvietený eko-panel:) – u iných návrhov (keď som robila večer a denné svetlo sa nedalo použiť) som dala priesvitný vrchnák z plastového boxu oproti lampe…

Kto by sa chcel inšpirovať a teda mal chuť v rámci tvorenia vyskúšať niečo náročnejšie si môže hotovú masku rysa stiahnuť tu: http://nataliasollarova.sk/wp-content/uploads/2018/11/maska-rys1.pdf

Poznámka: Po vytlačení na A4 odporúčam obtiahnuť kontúry a potom prekresliť na tvrdší papier.

Nasledovala mravenčia práca. Keď som šablónku vystrihla (vrátane otvorov na oči), bolo potrebné podľa nej prekresliť každý jeden diel na trasparentný papier (v mojom prípade papier na pečenie:) a tie zas povystrihovať. Tj. samostatný diel na ňufák, osobitne lemovanie okolo očí atď.

Dala som dokopy filc, ktorý som mala doma a hľadala čo najvernejšie farebné kombinácie.

Obkresľovať tie „pidi“ šablónky na filc, najmä čierny, bola robota „pre bohov“. Na tmavý podklad sa mi osvedčila obyčajná biela pastelka, na svetlý klasická ceruzka. Ešte prácnejšie bolo vystrihnúť ich, lepiť a našívať. Ale to už trochu predbieham…

Hlava je vždy urobená z dvoch vrstiev – spodná je z pevnejšieho filcu, vrchná z jemnejšieho.

Tu som zistila, že si na niektoré mäkšie druhy filcu treba dať pozor – môžu sa neskôr žmolkovať, čo nie je žiaduce. Vhodné je na kúsku tkaniny urobiť záťažový test – napr. pošúchať o seba.

Keď je spodný filc moc tvrdý je dobré v oblasti, kde bude mať dieťa noštek kúsok podkladu vystrihnúť. Pre lepšiu predstavu a zrozumiteľnosť pripájam fotku zadnej strany vrany:) Vďaka vystrihnutému oblúku bude na tváričke sedieť pohodlnejšie…

Jednotlivé vrstvy pred šitím takmer vždy lepím (lepidlo na textil). V prípade žabky som toto pravidlo porušila a nevyplatilo sa mi to – vrchný filc sa potom vlnil. Lepidlo ale nedávam celoplošne a po stranách masky, kde sa bude prevliekať gumička, nejde vôbec.

Po nalepení jednotlivých dielov a častí masku zaťažím – tými najhrubšími encyklopédiami z našej domácej knižnice. Takto nechám niekoľko hodín.

Po zaschnutí lepidla je maska pripravená na zošívanie i prešívanie. Už som niekde videla aj ručne obšité masky, bola to oku lahodiaca nádhera, no môj level to zatiaľ nie je. Spolieham sa teda výlučne na šijací stroj, ktorý je pre mňa jedným z „dreams come true“. Ešte pred pár rokmi som o niečom takom len snívala…:)

Masku obšívam aj podľa toho, koľko má aplikácií – ak ich je viac, mala by byť dostatočne spevnená aj bez celkového olemovania. Keď ich je menej, ako napríklad u slimáka, treba na šití pridať. Na bokoch masku nikdy nešijem – je to miesto na prevlečenie gumičky. Uzlík nechávam vnútri, medzi dvoma vrstvami filcu.

Ak sa to hodí, konečný výsledok môže zlepšiť ešte dodatočné vzorové prešitie – tj. kvázi strojová výšivka (napr. čiary v čelovej časti…).

Hotový rys.

Čím viac detailov a precíznejšie vypracovanie, tým lepší celkový dojem. Napríklad, na biele štetinky rysa a veveričiaka som použila kožušinku z kapucne zo starej detskej bundy.

Divočáka a vranu som urobila tak trochu 3D – ich čumáčik, kly a zobák vystupujú do priestoru…

Nakoniec som bola za tú výzvu vďačná. K rysovi a divočákovi som si kvôli ich náročnosti vytvorila špeciálny vzťah, ostatných z partie som venovala umeleckej škole.

Nie vždy si uvedomíme koľko práce sa za dielkami či dielami rúk skrýva. Zistíme to, až keď si to sami vyskúšame. Len príprava a výroba rysa mi zabrala viac ako sedem hodín… Niečo nové som sa však pritom naučila – o materiáloch i o sebe. A to je niekedy na nezaplatenie.

Podrobnejší postup na výrobu masky si môžete pozrieť aj tu: http://nataliasollarova.sk/pustna-liska-fenek/

A tu je celá filcová partia.

Ďalšie šablónky na stiahnutie nájdete v sekcii eVECI zdarma alebo priamo z linku: http://nataliasollarova.sk/e-veci-zdarma/

Veľa radosti z tvorenia:)