
Sčítanie alebo odčítanie, Hejného matematika či dokonca rovnice… To, čo je predovšetkým pre deti mladšieho školského veku často abstraktná neznáma sa s pomocou lega ľahko môže zmeniť na zábavné učenie.
S našimi prvákmi sme v úvode Hejného matematiky najprv používali najmä krokovací pás, čo je tiež veľmi dobrá pomôcka, zapájajúca viac zmyslov.
No keď sme prišli k prostrediu „schody“, úplne nás nadchla možnosť ich využitia pre viac matematických operácií. A keďže máme v triede „lego maniakov“, dostali za úlohu postaviť schody z tejto obľúbenej stavebnice.
Jednotlivé stupienky sme označili nálepkami s číslicami – z jednej strany klasickými, z druhej rímskymi.

Najprv sme vytvorili iba stupienky od 0 do 10, no postupne sa ukázalo, že potrebujeme schodíkov oveľa viac. A aby sme mohli počítať aj so zápornými číslami, pridali sme ešte „podzemie“. Pre lepšie vizuálne rozlíšenie je vytvorené z čiernych blokov.

Pri zoznamovaní sa so zápornými číslami sme využili aj zrkadlo. Aby to bolo pre deti lepšie pochopiteľné, priložili sme číselnú os s číslicami smerom od 0 k zrkadlu – v odraze sa im ukázali v obrátenom poradí, čím vznikla os s kladnými i zápornými číslami. Voláme to „krajina zrkadiel“.
Schody sa používajú jednoducho. Pre bežné príklady na plus a mínus stačí len pridať 1 až 2 figúrky. Napríklad, keby sme riešili 5+7, figúrka sa postaví na schodík číslo 5 a potom urobí 7 krokov smerom hore – kam príde, to je výsledok.
Podobne pracujeme aj v prostredí „šípky“ Hejného matematiky. Musím povedať, že u detí patrí k tým menej obľúbeným, ale s lego schodmi je to pre nich ľahšie pochopiteľné. Napríklad zápis |→→|←| sa vyrieši nasledovne: sprav 2 kroky dopredu (figúrka krokuje) a potom sprav 1 krok dozadu. Kam sa dostaneš?

Úlohy sú gradované, takže náročnosť sa postupne zvyšuje… S druhákmi sme však pomocou schodov v pohode riešili aj rovnice. Dokonca ich to aj bavilo, pretože sme príklady postavili tak, že sme hľadali spôsob, kde sa spolu stretnú (aby to bola rovnica) – buď niekto musí ísť k niekomu na návštevu (jedna figúrka k druhej – napr. plameniak k papagájovi) alebo idú do „reštaurácie“, ktorú predstavovala tretia figúrka (obaja musia prejsť zo svojej pozície istý počet krokov, aby sa tam dostali).
Verím, že táto pomôcka dokáže matematiku urobiť viac pochopiteľnou a okrem toho i zábavnou aj pre ďalšie deti.
Takže šup, šup, do stavania…:).
Nech vás to baví.