Vyrobte si závesný rebrík

Rebrík je skvelá vec. Nielen na zábavu, ale i na cvičenie. Lezenie je komplexný pohyb, ktorý prospieva celému telu – vďaka nemu zosilnejú predovšetkým ruky a chrbát. A keď je rebrík závesný, je to náročnejšie a tiež srandovnejšie, pretože sa kadejako točí a hojdá… A určite nie je len pre deti:)

Takýto rebrík si môžete celkom ľahko vyrobiť – podľa svojich potrieb a predstáv. Tiež som sa tak rozhodla – jedného dňa som kúpila rúčky na hrable a pevné lano (aby to bola hotová vec). Samozrejme, vo výbere materiálu nie sú obmedzenia – je možné použiť aj prírodné guľatinky s menším priemerom… Mne však prišlo praktickejšie i príjemnejšie mať hladké a rovné priečky.

Materiál (nájdete v obchode s remeselnými a kutilskými potrebami):

• 2x násada na kovové hrable 160 cm
• cca 5-6 metrov pevné lanko (priemer podľa hrúbky dreva)
• karabína s dostatočnou nosnosťou (my sme dali na 300kg:)
• cca 2 metre hrubšieho fixačného lana – na ukotvenie o strom
• brúsny papier

Pri výbere dreva sa riaďte jeho dĺžkou a priemerom – aby nebolo príliš tenké. Niektoré rúčky sú nerovnomerné, na jednom konci hrubšie (tuším na lopatu), lepšie sa však pracuje s materiálom rovnakej hrúbky.

Náradie:

• ručná pílka (odporúčam japonskú – tou to ide ako po masle)
• vŕtačka

Postup nie je zložitý. Keďže sme použili „polotovar“ – hotové násady, bolo ich treba naporcovať na rovnaké diely. Z dĺžky 160 centimetrov nám vyšli 4 kusy, tj. celkovo sme získali 8 priečok. Uvažovali sme aj nad možnosťou narezať tyče na 5 častí po 32 centimetrov, to by bolo takisto fajn, no pre naše účely sme ďalej pracovali so 40 centimetrovými.

Japonská pílka reže rýchlo, ušetrí námahu. Existuje viacero typov.

Tip na prípravu: Ak si pozdĺžne naznačíte stred násady, tj. narysujete čiaru po celej dĺžke presne v jej polovici (napr. pomocou tenšieho hranola, ktorý poslúži ako pravítko), bude sa vám ľahšie merať, a potom i rezať a vŕtať.

Narezané časti na koncoch prejdeme brúsnym papierom. Odmeriame si a naznačíme miesto na otvory. My sme ich dali 2 centimetre od okraja.

Pri vŕtaní si priečku podložte dreveným hranolom, pretože treba urobiť otvor naprieč. Pozor na stabilitu. Podľa svojich možností a schopností použite i sofistikovanejšie metódy:)

Po vyvŕtaní je dobré prešmirgľovať aj vzniknuté otvory, aby neboli drsné.

Ďalšou fázou je navliekanie priečok a uzlovanie. Lano treba preložiť na polovicu a presne v strede urobiť uzol s očkom, do ktorého pôjde neskôr karabína na zavesenie. Prevlečieme prvú priečku a na oboch koncoch zauzlujeme v rovnakej výške a dôkladne dotiahneme, aby boli uzly naozaj pevné. Udržiavajte približne rovnaké rozostupy (pomôžte si metrom). Takto pokračujeme až kým nepoužijeme všetky priečky.

Hotový rebrík zavesíme – ideálne na strom. U nás sme ho ukotvili na čerešňu. Zo začiatku to chce trocha odvahy, ale keď mu začnete veriť (že vás udrží a nespadnete) aj keď sa hojdá, je to paráda.

Samozrejme, treba nájsť čo najbezpečnejšie miesto a rebrík pred používaním vyskúšať, zaťažiť, otestovať…     

A potom sa tešiť z pohybu na čerstvom vzduchu od jari do jesene.

Na závesnom rebríku si môže zacvičiť a zabaviť sa celá rodina. Dá sa na ňom hojdať i liezť…

Deti si naň rýchlo zvyknú.

Je naozaj výborný na chrbát – visím na ňom čo najčastejšie.

Ak máte nejaké pochybnosti ohľadom bezpečnosti, tak to radšej neskúšajte:)

Nechajte sa inšpirovať – keď už nie inak, tak aspoň pohybom v prírode…