Spodobovanie

Kto by mal rád spodobovanie?:) Pre väčšinu je to asi skôr také malé mučenie, žiadna radosť. My sme si vybrali niečo medzi tým. V tomto nám hralo domškoláctvo „do karát“, pretože som od svojej žiačky „sypanie“ znelých a neznelých spoluhlások nevyžadovala. Miesto toho som jej vytvorila pomôcku, o ktorú sa idem s vami podeliť.

Deti sa povinne zaoberajú spodobovaním vo 4. ročníku a potom, v rámci opakovania na začiatku školského roka, na chvíľu aj v 5. ročníku. V skutočnosti je súčasťou ich života už omnoho skôr. Preto oveľa viac, ako recitovať písmenká, potrebujú pomôcť uvedomiť si, že to vlastne už (takmer) vedia. Niekedy stačí len klásť správne otázky a hrať sa so slovami.

Čiže skloňovať ich a ohýbať do rôznych tvarov i „patvarov“. Napríklad taký obyčajný „rožtek“ vyslovujeme ako „roštek“. Aby sme sa dozvedeli, či sa tak aj píše, budeme s deťmi objavovať, aké má ešte iné slovné podoby. Keby sme išli nakupovať či listovať v letáku, budeme hľadať rožok (tu jasne počujeme „ž“). Ale aby to bola trochu aj sranda, ako by sme povedali, že si prosíme jedného obrovitánskeho zástupcu tohto druhu pečiva? Mohol by to byť „rožisko“:)?

To znamená, že pátrame a hráme sa dovtedy, kým nenájdeme dané slovo v takej podobe, v ktorej jednoznačne počujeme, aká spoluhláska sa na mieste spodobovania nachádza. A to sa stane vtedy, keď sa pri nej objaví samohláska (kríž – krížik, chlieb – chlebík, chlebíček…).

Keď dieťa pochopí, ako hľadať podobné tvary, malo by byť ušetrené väčšieho trápenia. Veci či osoby tak môže slovne zmenšovať či zjemňovať (babka – babička a babulienka, knižka – knižočka), alebo zväčšovať (viď „rožisko“:), rozmnožovať (čiže dávať ich do množného čísla, napríklad víťaz – víťazi), hľadať jeho odvodeniny (mozog – mozgový, kresba – kreslenie), či dokonca aj trošku nadávať („ceruzisko“:))… Pokojne vyskúšať aj viac možností: zub – zúbok – zúboček – zuby – zubný – zubár – zubisko…:)

Niektoré slovíčka sa však akoby rozhodli nám to moc neuľahčiť a tak v istých prípadoch, nám nepomôžu ani takéto dopytovania. Napríklad včela, vták a tiež vtip. A ešte ďalšie, napríklad všetci, všetko… S tými dokáže pomôcť časté opakovanie, tj. aktívna práca so slovami a tiež veľa čítania – kníh, časopisov a v najhoršom prípade i internetu:). A zo začiatku aj možnosť, mať pri sebe nejakého „našepkávača“.

Jedného vám ponúkam – len vo vizuálnej podobe. Ide o jednoduchú pomôcku, ktorá obsahuje prehľadné usporiadanie znelých a neznelých spoluhlások. Okrem toho, pre párové znelé a neznelé spoluhlásky som pridala aj obrázky, ktoré uľahčujú zapamätanie jednotlivých dvojíc – s vyznačenou výslovnosťou i písmenkom, ktoré píšeme.

Materiál si môžete stiahnuť tu: spodobovanie pomôcka (je vo formáte pdf).

Zistila som, že naša študentka písala väčšinu slov, v ktorých nastáva spodobovanie, intuitívne správne. Svoju úlohu v tom možno zohralo aj to, že som ju s príslušnou teóriou veľmi „netýrala“ a keď sa mala s nejakou v cvičeniach zaoberať, mohla slobodne použiť vytlačenú pomôcku… Niekedy sa totiž stáva, že čím viac musia nad tým deti rozmýšľať, tým viac sa mýlia:).

Určite sa nájdu deti,  ktoré napriek všetkému, čo je tu uvedené, sa so spodobovaním budú kamarátiť len veľmi ťažko. Takéto učivo je pre nich možno príliš abstraktné, alebo vzdialené ich spôsobu vnímania. V takom prípade môže pomôcť, keď sa pri učení budú cítiť čo najviac v pohode i bezpečí a budú si ho užívať ako hru…

PS: Aktuálne sme už na druhom stupni, zatiaľ stále domškoláci, ale na českej škole. Tento rok tak je učenia a študovania u nás viac (týka sa to dokonca i mňa, len ešte aj v inej oblasti ako je slovenské a české učivo 5. ročníka:), takže času a tým aj príspevkov je preto pomenej…

Veľa pohody a krásnych chvíľ všetkým…:)