Toto bol jeden z najlepších projektov, aký sme doteraz s deckami robili. Boli z neho nadšené a my tiež:). Odporúčam pustiť sa do neho doma i v kolektíve, s väčšími aj menšími deťmi. Ani „antitalenty“ nemusia mať obavy:). Výsledok a rovnako cesta k nemu stoja za to. „Vybuchujúci“ model vám okrem toho bude slúžiť opakovane…
Ale pekne po poriadku. V lete som v rámci denného tábora do programu vymyslela výrobu sopky. Bol to veľkolepý plán, po absolvovaní predprípravy som ho však musela trochu poopraviť. Vzhľadom na vekový priemer, ktorý bol 4 až 5 rokov, sme sa rozhodli, že vulkány deti nebudú robiť celkom „od piky“, ale dostanú k dispozícii „polotovar“ – predpripravené sopky v okašírovanej podobe bez farby. Dôvod bol prostý – počet detvákov, zdĺhavosť tejto časti výroby a s ňou spojená debordelizácia:). A tak sa naša domácnosť krátko pred začiatkom tábora zmenila na malú manufaktúru – kašírovali sme ako na páse. Mali sme však vynikajúce pomocníčky, bez ktorých by to nešlo – táborové asistentky (inak ženské osadenstvo našich rodinných priateľov).
Postup je náročnejší na čas i prípravu, ale nie zložitý. A zručnosť sa zlepšuje s množstvom vyprodukovaných sopiek:).
Materiál na výrobu kašírovanej sopky:
Na začiatok potrebujete tvrdší kartón alebo vrchnák zo škatule od topánok a ako budúci kráter nevysokú, radšej pevnejšiu, plastovú fľašku. Čím je nádoba vyššia (resp. širšia), tým viac „výbuchtvoriacich“ ingrediencií potom do nej treba.
Fľašku odporúčam na kartón prilepiť pomocou tavnej pištole. Umiestnite ju podľa toho, akú krajinku chcete vytvoriť a tiež, či budete „vybuchovať“ vonku alebo dnu. Pri variante dnu je vhodná práve krabica s mierne vyvýšenými okrajmi a pozícia sopky čo najviac v strede. Okraje sú praktické aj pri maľovaní a natieraní, lebo zabránia vytekaniu…
V ďalšom kroku budeme vytvárať telo sopky z novín alebo baliaceho papiera. To znamená obaľovať plastový kráter papierovými pásmi, ktoré vzniknú, keď noviny pozdĺžne poprekladáme alebo zrolujme a zároveň zatočením pokrčíme tak, aby boli mierne 3D. Na ich priebežné fixovanie môže opäť poslúžiť tavná pištoľ (pozor na popálenie pri pritláčaní papiera – toto určite nedávajte robiť menším deťom), prípadne kúsky papierovej pásky.
Táto časť vyžaduje asi najväčšiu motorickú zručnosť a pre deti do 6 rokov bude zrejme vo väčšine prípadov náročná – preto im ju môžete buď pripraviť vopred alebo sa do nej pustiť spoločne a zapájať dieťa do takej miery, do akej to dokáže.
Po vymodelovaní základného tvaru sme budúcu sopku po celom povrchu ešte spevnili papierovou páskou. Kto chce, môže túto časť vynechať, mne sa to však takto videlo lepšie.
Nasleduje kašírovanie. V nádobke si rozrobíme lepidlo s trochou vody a „zárodok“ sopky pekne postupne „oplácame“ kúskami papiera namočenými v lepidlovej zmesi. Je to najbabravejšia časť, ale pre niekoho terapeutická až meditatívna:). Proste dobré hrajkanie aj pre starších… Pripravte sa na dlhé umývane rúk:).
Pozornosť venujte aj hrdlu nádoby a vyvýšeným okrajom (ak máte). Ak by vás prsty neposlúchali resp. by to bolo čisto v réžii detských prštekov, je to aj tak v poriadku – všetko sa bude dať ešte doladiť v záverečnej časti.
Po okašírovaní celého povrchu treba sopku nechať dobre vysušiť. Ako dlho závisí od teploty. V lete sme mali horúco, takže to bolo do niekoľkých hodín, ale odporúčaný čas je aspoň jeden deň.
Teraz prichádza aktivita, ktorú zvládnu už aj mladšie deti – maľovanie základnou farbou. Nie je to žiadna veľká práca – len dôkladne natrieť bielym akrylom a nechať opäť vyschnúť.
V tejto fáze sme do práce zapojili už i naše táborové detváky. Užívali si to:)
Hotové diela biele ako sneh sme dali spoločne schnúť do ďalšieho dňa…
A potom prišla asi tá najtvorivejšia časť – každý si svoj kúsok vymaľoval podľa predstáv. Preto sme mali sopky aj ružové, aj modré, aj viacfarebné…:)
Vlastne som chcela povedať, že boli najkrajšie na svete – pre nás:). Čo poviete?
Keď decká odišli domov, prelakovali sme ich ešte celé zvrchu aj zospodu, aby lepšie odolávali vode a mali dlhšiu životnosť.
V tejto časti procesu je príležitosť opraviť drobné chybičky – ak sú niekde medzery, dierky, otvory (kvôli tomu, že sa papier nespojil s povrchom sopky), jednoduchým riešením je „zaplátať“ ich kúskom lepidla z tavnej pištole. Odporúčam skontrolovať najmä hrdlo fľaše, aby potom nezatekala voda pod vrstvu papiera.
Ďalší deň nás čakala veľká udalosť – výbuch:). Každý si s očakávaním i hrdosťou niesol vlastnú sopku.
Spoločne sme sa presúvali pod magnóliu na dvore, kde si deti postupne nechali svoj vulkán explodovať…
Suroviny potrebné na „výbuch“:
Postup je jednoduchý. Ak máte farbivo, zmiešajte ho so sódou a pripravte do misky alebo nádobky. Ocot prelejte do menšej fľašky prípadne džbánika. Dieťa si najprv do krátera sopky pomocou lyžičky nasype zafarbenú sódu. PS: Farbivom nešetrite:).
Spočiatku sme dávali približne 4 lyžičky sódy, ale v prípade vyšších sopiek sme dávkovanie museli upraviť a pridať oveľa viac sódy i octu. Potom treba do krátera naliať ocot a za chvíľu sa už len tešiť z „výbuchu“.
Ak by to nemalo očakávaný efekt na prvýkrát, skúste zvýšiť množstvo sódy a/alebo octu.
Po výbuchu vypláchnite sopku vodou a nechajte uschnúť. Opakujte do zblbnutia alebo podľa chuti:)).
Veľa pohodových tvorivých chvíľ prajem….