Korona – part II. Čo je dobré, a čo zlé?

Je to už takmer rok, čo korona vstúpila aj do našich životov. Hoci to spočiatku vyzeralo takmer rozprávkovo (ako boj so zlým drakom), zdá sa, že dej sa viac posunul do tragikomického žánru. Teda, ako pre koho. To však neznamená, že idem strašiť. Práve naopak, chcem priniesť trochu pokoja.

Je zaujímavé koľko pohľadov, postojov a názorov môže vyvolať jedna a tá istá situácia. Ale vysvetlenie je prosté.

Sú ľudia, ktorí ani po toľkých mesiacoch nákazu priamo nijako nepocítili a preto môžu vnímať všetky opatrenia ako prehnané či obmedzujúce. A pandémiu ako nafúknutý nezmysel. Alebo ich ochorenie malo priebeh ľahučký ako pierko, čo vedie k rovnakému záveru.

Tých, ktorým vírus do života zasiahol hrozbou či dotykom smrti, zas núti reagovať s myšlienkou na maximálnu ochranu seba alebo svojich blízkych.

A ďalší sú niekde uprostred…

Kto má pravdu? Čo z toho považovať za správne?

Každý v prvom rade vychádza z vlastnej predstavy a skúsenosti, ktorú môže viac či menej zovšeobecňovať podľa miery otvorenosti svojej mysle, temperamentu a niekedy i podľa momentálnej nálady. A áno, asi aj inteligencie a toho, nakoľko berie na seba zodpovednosť za druhých…

V konečnom dôsledku tak má každý tú svoju pravdu. Takú, ktorú žije a ktorá sa ho týka. Ale tak je to, myslím, v poriadku. Pretože asi nie je reálne, aby sa to dialo nejako inak. Teda, pokiaľ sme v demokracii.

Isté je len to, že pravdepodobne všetci už toho máme dosť a prajeme si, aby sa táto situácia skončila. A viedli sme opäť normálny život. V tejto súvislosti sa však už nehovorí o normále, ale o novom normále. Z toho vyplýva, že to v žiadnom prípade nebude také, ako predtým. Nastane zmena.

Veci či udalosti ale samé o sebe nie sú dobré ani zlé.

Dobrými alebo zlými ich robí naše vnímanie, predstavy, postoje, presvedčenia… A tie sa môžu meniť. V skutočnosti ide o mozaiku toho, čo sa nám javí ako pozitívne či negatívne na základe dôsledkov pre našu existenciu.

Žiadna udalosť nám neprináša len čisto to „slniečkové“ a rovnako ani výlučne „pekelné“. Je to kombinácia, ktorá sa okrem toho, môže ešte aj meniť v čase. To, čo sme najprv vnímali ako úžasné sa nám postupne môže ukázať ako pravý opak. (Žeby deti na online výuke, napríklad?:)

A aby to nebolo také jednoduché, rovnaké okolnosti, ktoré sú pre nás priaznivé, môžu byť pre niekoho iného, povedzme, ťaživé či náročné. Tak je možné, že jeden človek považuje uplynulé korona obdobie za hádam najlepšie v živote, pretože má zrazu viac času na seba či svoju rodinu, ale iný zas zažíva napríklad finančnú krízu a z toho vyplývajúce napätie vo vzťahoch…

V čom spočíva možnosť našej voľby?

Môžeme sa pozrieť na naše predstavy a rozhodnúť sa, na čo sa zameriame a čo si z danej skúsenosti vyberieme. A čomu chceme skutočne venovať pozornosť. Pretože každá situácia v sebe nesie príležitosť.

Nie je našou povinnosťou ju vždy využiť, ale keď nebudeme rásť dobrovoľne, celkom isto zostaneme stáť na mieste, zacyklení a zrejme nie veľmi šťastní…

Rovnako aj koronavírus nám priniesol rôzne výzvy, príležitosti, náročné a niekedy dokonca i humorné situácie…

Tak napríklad:

• všetci zažívame akési sci-fi, stali sme sa hrdinami paradoxného príbehu, o ktorom sme netušili, že by bol vôbec možný:)
• korona nám odhalila krízu komunikácie a podčiarkla jej dôležitosť – napríklad v rodinách, ktoré spolu doteraz netrávili toľko času; vyostrila sa polarizácia spoločnosti, v ktorej sa stretávajú extrémne názory a chýba priestor na prijatie iného pohľadu bez zbytočných vášní alebo odsúdenia…
• ukázala však tiež, že ľudia sa dokážu zomknúť a nezištne si pomáhať…
• zvýšil sa záujem o politiku a aktuálne dianie, dnes už isto aj deti vedia meno nášho premiéra:)
• hovorí sa, že správny líder by mal mať víziu, teraz sa však potvrdzuje, že len to nestačí, kľúčová je schopnosť zdieľať svoj zámer otvorenou komunikáciou tak, aby sa s ním dokázali stotožniť a prijať ho aj ostatní a ak to nie je možné, je na mieste korigovať ho
• izolácia a pocit neistoty vytvorili podmienky na domáce násilie, depresie a úzkosti
• vznikli situácie, keď sa chorý človek nemusí dostať k lekárovi alebo do nemocnice, lebo strach z toho, že by mohol mať koronavírus a niekoho nakaziť, je väčší ako obavy o jeho zdravie či život
• niektorí ľudia sa začali viac spoliehať na seba a zminimalizovali svoje nároky
• mnohí sa začali viac venovať záľubám, práci na sebe, športu, tráviť čas v prírode, častejšie chodia von
• ďalší zas pribrali na váhe:)
• internet sa stal alternatívnou realitou, kompenzuje nedostatok osobných kontaktov
• človek si dokáže zariadiť väčšinu vecí, vrátane obživy a vzdelania svojich detí, bez toho, aby vytiahol päty z domu
• niektoré deti i rodičia možno zistili, že škola nie je až taká zlá a iní zas, že sa radšej budú učiť doma a stali sa z nich domaškoláci
• celkom určite sa zlepšili základné hygienické návyky:)
• stali sme sa viac lokálni ako globálni…

Takto by sa určite dalo pokračovať ešte dlho…

Čo z toho je dobré, a čo zlé?

Možno to takto vôbec netreba posudzovať. Niekedy môže byť najlepšie nemyslieť si nič. Nie je to oslobodzujúce?

A miesto toho si radšej klásť len otázky. Napríklad, kam ma to môže posunúť a čo môžem urobiť, aby svet okolo mňa bol lepším miestom… Čo môžem urobiť práve teraz? Na čo mám skutočný dosah…? Čo dokážem vykonať, aby som sa cítil/cítila lepšie…

A začať u seba, aby sa to mohlo šíriť ďalej…:) Lebo lepší svet naozaj začína v každom z nás.

PS: Aj na mňa už začala táto situácia miestami doliehať, ale vďaka tejto myšlienkovej terapii je to hneď o niečo veselšie…

Všetkým všetko dobré…

Zdroj foto: Pixabay