Cesta k rovnováhe

V živote neustále balansujeme, hľadáme vyvážený stred. Niekedy spadneme. Aby sme mohli opäť vstať. Čo sa deje navonok, premieta sa i do vnútra – a naopak. Ak budeme teda cvičiť fyzickú rovnováhu, malo by nám to pomôcť aj na tej neuchopiteľnej úrovni nájsť pomyslený bod istoty…

Možno ste si už niekde všimli slackline (čítajte „sleklajn“), alebo ho dokonca vlastníte. Postupne sa dostáva do povedomia aj na našom Slovensku. V parku, na ihrisku, na záhrade… Je to taká dlhá a veľmi tenká vecička natiahnutá vo vzduchu, po ktorej niekoľkí vyvolení dokážu chodiť.

V skutočnosti však človek nemusí byť kaskadér ani cirkusant. Ani vyvolený:) A dokonca ani športový typ…

K „sleku“ som sa dostala pred viac ako rokom. Láska na prvý pohľad. Hoci, prešla zaťažkávacou skúškou. Keď som si lajnu prvýkrát sama napla, a potom sa na ňu skúsila postaviť, hovorila som si – toto vôbec nebol dobrý nápad. Mala som chuť ho hneď zbaliť a poslať späť do eshopu. Pomyslela som si, že to nikdy nedám.

Na druhý deň som to skúšala znova. Podarilo sa mi na kratučký okamih stáť na jednej nohe. Eufóriu vystriedala na ďalší deň kríza. Nešlo to. Štvrtý deň som vôbec nemala chuť sa do toho púšťať. Mala som proste strach.

Ale rozhodla som sa nepoddať. Skúšala som to znova a znova. Pokus postaviť sa, a vzápätí strata rovnováhy. A potom, zrazu som sa udržala dlhší čas a postupne prešla niekoľko krokov. Pokračovala som aj ďalšie dni. Môj výkon nebol vždy vyrovnaný a povzbudivý. Ale na ôsmy deň som prešla viac ako desať krokov…

Mala som pocit, že som prekonala samu seba. Podotýkam, že patrím skôr medzi športové antitalenty. Preto verím, že to najdôležitejšie, čo človek k tomu potrebuje je predovšetkým odhodlanie. Proste to nevzdať.

Je to vlastne taká meditácia v pohybe. Zistila som, ako moje myšlienky a predstavy ovplyvňujú, či sa na „lane“ udržím, alebo spadnem. Keď som nebola v pohode alebo sa dostatočne nesústredila, padala som ako hruška. A naopak, v stave vyrovnanosti aj moja chôdza „v povetrí“ bola dlhšia…

Je to viac ako len šport. Umožňuje mi byť v kontakte sama so sebou. Je to chvíľa len pre mňa. Nepodávam pritom žiadny závratný výkon (stačí mi, že prejdem súvisle hoci aj kratšiu vzdialenosť, urobím drep či krátku lastovičku…:). Ten vlastne vôbec nie je podstatný – to, čo ma fascinuje, je cesta k rovnováhe. Navyše, všetko sa to môže diať vonku, v prírode. Môžem sa dotýkať zeme bosými nohami, cítiť slnko i vietor, počúvať spev vtákov…

A to je dôvod prečo sa o to chcem podeliť a inšpirovať aj vás. Verím, že je to vec, ktorá má čo dať každému, kto má na to podmienky.

Využiť ho môžu aj deti. Sprostredkuje im pokoj i zábavu.

Moja inak neposedná dcéra sa takouto chôdzou prirodzene upokojí, pretože sa musí koncentrovať na každý jeden krok. Zatiaľ ju pritom držím za ruku, ale to nijako neznižuje hodnotu tohto cvičenia. Potom prídu na rad aj „blbinky“ – držiac sa ma skáče, robí otočky…

Slackline sa dá využiť napríklad aj na posilňovanie – funguje ako mutlifunkčné náradie. Na lane sa dá sedieť a tak cvičiť drepy, trénovať chrbát, alebo ho dokonca použiť ako opornú tyč pre baletky…:)

Ak budete uvažovať o jeho kúpe, je dobré vedieť:

• slackline – zvyčajne existuje v šírke 25mm (dá sa nájsť aj 35mm), je určený na statické veci (chôdza, jógové pozície…)
• trickline – štandardná šírka je 50mm, je určený na dynamické veci (rôzne skoky a akrobacie)
• longline – slack určený na dlhšie vzdialenosti – vyšší level
• highline – chodenie vo výške (to už chce skutočnú odvahu a sebaistotu, hoci sú väčšinou zacvaknutý do poistného lana) – asi najvyššia úroveň

Pre začiatočníkov sa odporúča klasický slackline. Môžno vás prekvapí, že ľahšie sa chodí po užšom 25mm „sleku“, širší má tendenciu sa viac pretáčať a to je náročnejšie. Dĺžku si zvoľte podľa miesta upevnenia – ideálne je zavesiť ho medzi dva stromy (rátajte aj s ochranou na kmeň stromu – dá sa kúpiť alebo vyrobiť svojpomocne, napr. starý koberec…). Existujú modely s jednou alebo dvomi račňami (mechanizmus na napnutie s poistkou)…

Výšku ukotvenia zvoľte podľa svojej váhy – po zaťažení môže poklesnúť (alebo nájdite nejakého siláka, ktorý ho čo najviac napne). Zo začiatku radšej bližšie k zemi:)

Pár tipov na začiatok:

• najprv trénujte udržanie rovnováhy na jednej nohe (nohy striedať)
• chodidlá sa ukladajú pozdĺžne
• mne vyhovuje chodenie na boso, ale dá sa to i v topánkach s rovnou gumenou podrážkou či ponožkách s protišmykovým spodkom
• nohy aj celý slek sa vám budú zo začiatku triasť – po čase to ustane
• pri chôdzi treba pozerať pred seba (nie dolu) – ideál je nájsť si nejaký bod na konci sleku
• vystreté ruky resp. ohnuté v lakťoch pomáhajú lepšie balansovať (pomyslená tyč pre povrazolezcov)
• kolená sú mierne pokrčené, zadok spustený
• ak vám naskočí myšlienka strachu, zrejme sa to prejaví i na výkone
• istá miera opatrnosti ja však určite namieste – opodstatnený strach nás chráni
• je to postupný proces…

Sleku zdar:)