Jednoduchá Montessori aktivitka (od 1,5 roka)

Ak rozmýšľate nad Montessori aktivitou pre svoje dieťa a zároveň by ste tomu chceli dať aj nejaký zmysel, mám pre vás jednoduchý návod.

Vhadzovanie je jednou z obľúbených činnosťou detí už od útleho veku. Na dielničkách si ju v rôznych obmenách vyberajú deti už od 18 mesiacov a siahajú po nej až do predškolského veku. Dopriať im ju na „Montessori štýl“ môžete i v domácom prostredí. Príprava nie je ani nákladná, ani zložitá.

Zoznam vecí na výrobu krabičky na vhadzovanie:

• kartónová krabička (ideálne oválna) s voľným vrchnákom (tj. že tvorí samostatnú časť) = napríklad v predajniach TEDi, KiK a podobne
• pravítko, ceruzka
• orezávač, prípadne nožnice (resp. „vyrážadlo“) alebo šidlo
• tzv. pom pom guľôčky (podľa ich veľkosti zvolíte priemer otvoru) = k väčšej krabičke vyberajte väčšie, a naopak

Postup:

Zložte vrchnák z krabičky a nájdite na ňom stred, napríklad pomocou pravítka. Podľa veľkosti „pom pom“ guľôčky si nakreslite kruh (môžete si pomôcť napr. nejakou fľaškou alebo vrchnáčikom, ktoré poslúžia ako šablóna).

Otvor opatrne vyrežte alebo vystrihnite (podľa hrúbky materiálu). Prípadne si môžete po obvode kruhu najskôr urobiť dierky niečím dostatočne ostrým (napr. šidlom). To je všetko. Na záver odskúšajte, či guľôčka cez vzniknutý otvor ľahko prejde.

POZNÁMKA: Pri výbere vhodnej krabičky odporúčam odskúšať, či sa dostatočne ľahko otvára. Nadvihnite vrchnák oboma rukami, pretože tak to bude robiť aj dieťa. Ak to ide hladko, je to tá pravá:).

Krabička na vhadzovanie je hotová, môžeme prejsť k tomu, ako z nej urobiť skutočnú Montessori aktivitu.

Zoznam vecí na prípravu aktivity na vhadzovanie (približne od 18 mesiacov):

• krabička na vhadzovanie
• pom pom guľôčky
• mištička (ideál drevená, porcelánová, alebo malý košíček…)
• menšia tácka (ideál s rukoväťami po stranách)
• koberček (je možné použiť napríklad aj prestieranie, ktoré už ale nepoužívajte na iné účely)

Postup aktivity:

Aby som vás nezahltila množstvom informácií či teórie, pokúsim sa to zjednodušiť z pohľadu praxe. Aktivita by v ideálnom prípade mala byť pripravená na tácke. Môžete ju tak umiestniť do poličky, alebo rovno ponúknuť dieťaťu. V domácom prostredí bude lepšia asi druhá možnosť, pretože je dôležité, aby ste boli s dieťaťom, keď sa mu dostane do rúk po prvý raz.

Dôležitým predpokladom úspechu je totiž UKÁŽKA. 

Pokiaľ nepoužívate koberček, skúste dieťa zoznámiť najprv s ním a nájdite mu v priestore nejaké vhodné miesto. Košík, debničku…. Hoci z nášho dospeláckeho pohľadu môže ísť o otravnú a zbytočnú vec, deťom robí veľkú službu. Pomáha im vymedziť priestor. Okrem iného.

Ak ste sa ako alternatívu rozhodli použiť prestieranie, dbajte na to, aby ste ho tak nevolali (lebo prestieranie patrí na stôl) a aby slúžilo len na tento účel.

Rozrolovanie koberčeka

Koberček položíme na zem a do strany jednou rukou pomaly rozrolujeme. Zvyčajne zľava doprava. Druhou, čiže väčšinou ľavou rukou, pridržiavame voľný okraj.

Chlapček pri rozrolovaní koberčeka. Robí to do opačnej strany, ako je uvedené vyššie, nie je to však v tomto prípade podstatné. Smer záleží od toho, ktorým koncom je položený na zemi. Ukážku však dávajte vždy rovnako.

TIP: Ak použijete bambusové prestieranie, bude sa ľahšie rolovať. Nevýhodou pri celkom malých deťom však môže byť, že ho pri tom treba otáčať spodnou stranou nahor. Tj. zo začiatku potrebujú pomoc.

Rolovanie bambusovej podložky. Na dielničkách ju používame iba na stolíky. Tj. na zem sú iné koberčeky. Deti táto činnosť zvyčajne baví a krásne si pri nej precvičia zápästia, pršteky i trpezlivosť.

Zrolovanie koberčeka (po ukončení činnosti)

Pre úplnosť ešte koberček aj zrolujeme:). Dieťatku opäť najprv ukážeme, ako na to. Použijeme pri tom obidve ruky a pomaličky koberček posúvame smerom od seba. Zo začiatku môžeme dieťaťu pomôcť. Dodávam, že v tomto veku je zatiaľ dôležitejšia cesta a snaha, čiže zatiaľ nelipneme na precíznosti.

Dievčatko skončilo zvolenú činnosť a roluje koberček. Popritom stíha sledovať, čo sa deje „u susedov“:).

Po malej odbočke ku koberčekom sa môžeme opäť vrátiť k vhadzovacej aktivitke.

Tácku máme pripravenú na koberčeku. A môžeme ísť na to.

Dieťatko oslovíme menom. Použijeme dostatočne dôrazný, ale pritom príjemný tón, ktorý bude dieťa lákať k činnosti. Napríklad: „Aha, …. (meno), pozri, čo tu máme! Poď…“

Ako sa dieťa bude tesne približovať k aktivite, ešte predtým, ako sa za ňou načiahne, zoberieme z mištičky jednu guľôčku. „Aha, guľôčka.“ Alebo len: „Guľôčka“. Sledujeme, či nás dieťa vníma a vhodíme guľôčku do otvoru. Potom ho vyzveme, aby to tiež skúsilo (pozvanie pravdepodobne nebude vôbec potrebné:). Ak treba, pridržíme mištičku tak, aby si zobralo jednu guľôčku a hodilo ju do otvoru.

Dieťa, ktoré už absolvovalo ukážku, pracuje samostatne. Berie guľôčku z mištičky…

A vhadzuje ju do krabičky….

Keď dieťa povhadzuje všetky „pom pomy“, upriamime jeho pozornosť na mištičku. „Aha/Pozri, je prázdna.“ Pre dieťa je to dôležitá informácia, ktorá mu pomáha orientovať sa v činnosti.

A potom prichádza zábavnejšia časť. Môžeme sa tiež na chvíľu zmeniť na deti a naladiť sa na ich vlnu. „Kam zmizli guľôčky…? Kde sú tie guľôčky…? Stratili sa…?“

Potom pomaly a s napätím obidvoma rukami nadvihneme vrchnák, ktorý položíme spodnou stranou vedľa tácky. „Aha/Pozri/Kuk…, tu sú!“

A opäť, kým dieťa stihne na ne siahnuť, vyberieme jednu guľôčku z otvorenej krabičky a tesne predtým, ako ju vrátime na pôvodné miesto, čiže do mištičky, povieme: „Do mištičky“. Dieťa by malo automaticky ďalej pokračovať podľa nášho vzoru.

Keď budú všetky guľôčky (resp. iné predmety) v mištičke, môžeme sa ešte spýtať: „Už sú všetky? Už je prázdna…?“

Nakoniec krabičku zatvoríme (obidvoma rukami). Dieťa bude chcieť aktivitu pravdepodobne opakovať, čo je žiaduce. Pokiaľ to nie je potrebné, nezasahujeme. Ani slovne.

Činnosť považujeme za skončenú, keď je v pôvodnom stave (tj. guľôčky v mištičke) a odložená na svojom mieste. Dieťa tu bude zo začiatku potrebovať našu asistenciu. Pomôžeme mu odniesť tácku do poličky. Pomoc neznamená, že to urobíme za neho. Môžeme sa postaviť za dieťa, spolu zobrať tácku a dať ju tam, kam patrí.

Dôležitá poznámka: Pri menšom dieťati, tj. vo veku okolo 18 mesiacov až 2 rokov, začíname s malým počtom predmetov v mištičke. Nie viac ako 3 až 5. Pridávať budeme postupne, podľa toho, ako bude činnosť zvládať.

Hoci je aktivita jednoduchá, je možné ju obmieňať.

Alternatívou je po čase nahradiť pom pom guľôčky napríklad orieškami, korálkami či korkom. Na obrázku je ukážka materiálov, ktoré môžete v mištičke striedať.

Podobným spôsobom si môžete vyrobiť aj ďalšie vhadzovacie krabičky. Napríklad na drevené paličky…

Alebo variantu pokladničky.

Pre bežnú akčnú domácnosť sa to spočiatku môže javiť ako náročná úloha. Predovšetkým, čo sa týka dôslednosti. Preto vopred zvážte svoje podmienky i výchovné ciele. Ak nechcete ísť Montessori cestou, pokojne aktivitu využite spôsobom, aký vám vyhovuje. V tom prípade však ani nečakajte nejaké zázraky.

Popísaný postup pre dieťa prináša množstvo užitočných návykov. Dáva mu zrozumiteľný návod a vedie ho k zmysluplnosti. To mu dovolí sústrediť sa len na samotnú činnosť a tým z nej vyťažiť maximu. Bude vedieť, kde má jeho konanie začiatok a kde koniec. Dieťa má prirodzený zmysel pre poriadok a pokiaľ mu ho poskytneme, je to preň uspokojujúce. Okrem toho to veciam dáva istú predvídateľnosť a tým i pocit bezpečia. A obsiahneme tým ešte aj jednu veľmi dôležitú, ale málo známu vec – dokončovanie.

Dieťa vo veku okolo 18 mesiacov má senzitívnu fázu na dokončovanie činností – ak by sme to dokázali podobným spôsobom v tomto období podchytiť, ušetrili by sme si veru veľa námahy do budúcnosti…:)

Ak sa touto cestou pustíte, postupne prídete asi na to, že je vhodnejšie, ak má dieťa v danom okamihu k dispozícií radšej menej vecí, ktoré majú dané svoje pevné miesto.

Ukážka niektorých aktivít v poličke.

Mne sa to s mojím potomkom v tom správnom období celkom ideálne nepodarilo, pretože som vtedy tieto informácie nemala k dispozícii. Vám prajem lepšie načasovanie…:)