Koronavírus je tu: treba sa báť, alebo byť vďačný?

Vyskakuje to z každej strany. Správy a príspevky o novej korone. Snažím sa držať flow, ale chvíľami sa neubránim chmúrnym myšlienkam. Pocitu, že sa blíži niečo ako koniec sveta. Sveta v takej podobe, ako ho poznáme a ako sme ho doteraz žili.

Tuším, že v celej tej koronamánii začína byť najdôležitejšie udržať si zdravý rozum, kritické myslenie i duševnú rovnováhu. Ale to neznamená, že zľahčujem.

Vnímam, že to môže byť vážne, hoci niektorým to ešte nedochádza. Situáciu ohľadom nového „sarsu“ sledujem už od januára, preto rozhodne nie som moc optimista v tom, ako sa to bude ďalej vyvíjať.

Svoju šancu zastaviť to (globálne) sme už zrejme „prepískli“. Preto sa teraz budeme musieť sami zastaviť.

V skutočnosti je k nám vesmír možno až priveľmi láskavý. Mohol na nás poslať tretiu svetovú alebo potopu. Mohol z nás spraviť len biedne obete. Asi by sme si to zaslúžili. Za to všetko, čo na tejto Zemi vyvádzame. Miesto toho, nám dal dar (aj keď tak nevyzerá). A tiež možnosť s tým niečo urobiť. Nie sme celkom bezmocní. Máme šancu i príležitosť na zmenu. Keď začneme od seba a nezabudneme aj na druhých.

A tak sedím doma. Moje dieťa tiež. Pre nás sa toho ani po vyhlásení mimoriadneho stavu zase až tak moc nezmenilo. Školu sme mali homeschoolingovú aj predtým a prácu viac-menej tiež. Robíme si srandu, že odteraz budú na čas všetky deti domaškoláci:). Mnohým sa možno aspoň čiastočne splnil sen o extra prázdninách, aj keď učiť sa skôr či neskôr budú musieť. A niektorým sa to hádam aj zapáči. Takže máme pohodu. Akurát montessori dielničky som zatvorila. Nie som jediná, kto príde aj o to málo príjmov, hoci odvody a nájom bude zrejme treba platiť ďalej.

Zatiaľ sa teším z toho, že sme všetci ešte viac spolu a nemusíme vôbec nikam chodiť. Rozumné nákupy po troškách sme urobili už pred niekoľkými týždňami a tak máme aj nejaké zásoby. Premýšľam nad látkami na rúška, ktoré si ušijeme. Dcéra si vie umyť ruky lepšie ako väčšina dospelých a o celej situácii je na dieťa celkom slušne informovaná. Stavia z lega roboty, ktoré to majú všetko pod kontrolou:). Len ju mrzí, že nemôže ísť na krúžky. Sledujeme prebúdzajúcu sa jar, začíname sa vŕtať v záhradke. Príroda žiadnym vírusom netrpí a všetko v nej pracuje tak, ako má…

Áno, aj takto môže vyzerať ilúzia bezpečia.

Myslieť si, že niekto z nás sa tomu vyhne je totiž mimo realitu.

Dôsledky sa dotknú každého. Niekto to pocíti viac na zdraví, možno i na živote, niekto na peniazoch a všetci na celospoločenských dopadoch, ktoré nevyhnutne prídu. Aj keď sa hovorí, že človek je nepoučiteľný, myslím, že tentoraz už z toho nejaká zmena vzíde. Niečo ako upgrade softvéru. Pretože to tak skoro asi neskončí a dôsledky budú tvrdé.

Náš boj sa pre väčšinu z nás začína „na gauči“. A to je skvelé. Ale aj o to ťažšie na vôľu, disciplínu i spolužitie. Skúsme vidieť svetlo na konci tunela, pracujme na svojom postoji, nezabúdajme na humor, na tých, ktorí sú na nás odkázaní a ani na seba…

PS: Korona nám priniesla ešte niečo. Prebudila obrovskú vlnu solidarity, spolupatričnosti a dobra. Ak sa ňou necháme viesť, snáď by to mohlo mať aj rozprávkový koniec…

PS2: Po viac ako dvoch rokoch sa o rozprávke moc hovoriť nedá, možno len v tom zmysle, že sme sa stali hrdinami neuveriteľného „sci fi“ príbehu:) Ale stále platí, že môžeme byť strojcami svojho šťastia, i nešťastia…