Eko vrecká na záchranu sveta

Žijeme v dobe plastovej. Či sa nám to páči alebo nie, plasty sú všade. Dokážeme to zmeniť? A chceme vôbec?

Každá cesta sa začína prvým krokom. V našej rodine sme sa rozhodli vykročiť… Postupne pretransformovať homo plastikus na človeka vedomého aj v enviro oblasti. V spodnej časti článku nájdete návod na výrobu vlastných vreciek na potraviny (ovocie a zeleninu).

Som od prírody ekotvor, ale viem, že nie každý to tak má.

Zdá sa, že to, čo má silu pohnúť našim svedomím a prebudiť zodpovednosť je až vízia katastrofy a smutné príbehy. V poslednom období sa na sociálnych sieťach čoraz častejšie objavujú príspevky o plastových moriach – oblastiach v oceánoch, ktoré sú pokryté obrovskou plochou umeliny… Možno ste zaznamenali iniciatívu za zrušenie slamiek – vznikla aj vďaka korytnačke, ktorú ohrozovala plastová rúrka zapichnutá v nose… Zapojila sa tiež Európska únia a ďalší aktivisti, ktorých cieľom je obmedziť používanie jednorazových plastov…

A takisto sa môžeme pridať i my, vy.

Veci najlepšie fungujú vtedy, keď sú zmysluplné. Povedať niekomu, aby triedil odpad bez toho, aby mal zvnútornené prečo, je nanič. Mnoho ľudí stále hádže plastové fľaše do bežného koša, lebo jednoducho nevidia dôvod robiť to inak. Nehovoriac o tom, že ich tam dávajú nestlačené, alebo že by sme ich takmer vôbec nemuseli kupovať.

Reálne obrazy sú účinnejšie ako slová. Môžu byť jedným zo spôsobov, ako efektívne meniť naše myslenie a postoj k prírode. Skúste to s týmito videami…

Niečo o plastoch sme sa dozvedeli z animácie, ktorá pripomína kreslenú myšlienkovú mapu:

Deťom v škôlke sa zas páčil krátky príbeh o ceste odhodenej plastovej fľaše do oceánu, kde ju po premene na mikroplasty ulovila ryba, ktorá nakoniec skončila na tanieri človeka… Je bez slov a preto ľahko zrozumiteľné aj pre menšie deti:

Podobné video môžete nájsť na TED-ed, je to príbeh o troch plastových fľašiach. Dajú sa na ňom zapnúť titulky vo viacerých jazykoch – slovenčina medzi nimi nie je, ale obsah je i tak zrejmý aj pre deti:

https://www.ted.com/talks/emma_bryce_what_really_happens_to_the_plastic_you_throw_away

Smutný, ale s hlbokým účinkom je film Albatross. Americký fotograf a filmár Chris Jordan sa rozhodol zapôsobiť na naše emócie. Po vzhliadnutí snímky budete veriť, že sa mu to podarilo. Moja dcéra si pozrela len trailer a už ten na ňu veľmi silno zapôsobil. Celý film pozerať nechcela, obrázky najväčších vtákov sveta s bruškami plnými plastov boli pre ňu príliš… Albatross je voľne dostupný, dajú sa na ňom zapnúť anglické titulky:

https://www.albatrossthefilm.com/

Aj medzi eko filmami sa nájde sci-fi. Volá sa The Swan, čiže labuť a nakrútil ho slovenský režisér Jonáš Karásek. Získal niekoľko ocenení. Keď si uvedomíme, kam smerujeme, možno niektorých zamrazí pri predstave, že o niekoľko rokov to nemusí byť len fantastika, ale realita… Keď kliknete na CC môžete si zapnúť slovenské titulky. Pre deti možno nebude až tak pútavý, ale určite splní účel:

A teraz si možno poviete, ok – toto všetko je pravda, treba s tým niečo robiť, ale… Čo zmôže jeden človek alebo niekoľko jednotlivcov? Väčšina obalov je plastových a nedá sa im vyhnúť. Mala by s tým niečo robiť vláda, nie my…

Áno, súhlasím. Ale zároveň viem, že more sa skladá z kvapiek a púšť zo zrniečok piesku. A to sme my…:)

V našej rodine sa snažíme čo najviac triediť odpad. Niekedy to nie je celkom ľahké rozhodnutie, čo hodiť do koša (komunálneho odpadu) a čo do plastov. V čase zberu máme určite široko-ďaleko najviac vriec plných ropných produktov – nie preto, že by sme ich toľko nakupovali, ale venujeme pozornosť separovaniu. Náš kontajner je aj po viac ako 2 týždňoch takmer poloprázdny, lebo väčšinu odpadu, žiaľ, tvoria plasty…

Nedávno sme pridali nové záväzky – dohodli sme sa, že ak sa tomu dá vyhnúť, prestaneme kupovať plastové fľaše a nebudeme brať na voľný tovar mikroténové sáčky.

Recyklácia v skutočnosti nie je až tak efektívnym riešením. Znovuzrodiť sa z použitých plastov môžu len veci na nosenie či iné praktické využitie (napríklad výplň do bundy či spacáku…). A keď sa ich účel splní, znovu nastane rovnaký problém. Umelina, ktorá bola v minulom živote obalom na potraviny si to vo svojej budúcej existencii môže zopakovať len vo veľmi obmedzenej miere, kvôli hygienickým požiadavkám i zmeneným kvalitatívnym vlastnostiam.

Preto je dôležité odpad nielen triediť, ale i vedome znižovať jeho množstvo.

Ako správne separovať sa dokážu naučiť už malé deti. Stačí, keď im budeme príkladom.

Kto je kreatívny, môže pre ne vyrobiť napríklad takúto pomôcku na triedenie odpadu na plasty, papier, kovy… atď.:

Uznávam, že toto je trochu dlhý a nezvyčajný predslov k návodu na eko vrecká. Súčasne však verím, že nie márny:)

A teraz k samotnému postupu. Na trhu, či v obchode, ak idete kupovať ovocie či zeleninu, plastovým vreckám sa nevyhnete. Papierové vám určite neponúknu a po pravde, hoci prírodu nezaťažujú, nepodporujú jej sustainabilitu – čiže udržateľnosť.

Riešením je mať napríklad viacnásobne použiteľnú tašku, alebo si ušiť menšie vrecká.

Najprv som uvažovala nad plátenými – tie by boli ideálne, no keď som na pintereste natrafila na vrecúška z priehľadnej látky, bolo rozhodnuté.

V galantérii nášho malého mesta som kúpila biely tyl a bavlnenú šnúru. S látkou som nebola úplne spokojná, takže ak zoženiete lepšiu, napríklad pevnejšiu sieťovinu, neváhajte.

Materiál:

• biely priehľadný tyl alebo iná podobná látka, resp. plátno, použiť môžete napríklad i starú záclonu – cca pol metra (3+2 ks vreciek)
• bavlnená šnúrka – biela alebo rôznych farieb – cca 3 metre (cca á 60 cm na väčšie vrecko, 30 cm na menšie)
• drevené koráliky
• tenký filc v rôznych farbách (červený, zelený, oranžový…) – podľa výberu aplikácie

Šijací stroj bude asi nutnosťou. K tomu nožnice alebo rezačka, klipsy, špendlíky, pravítko a nite.

Som krajčír samouk, takže ak ovládate iný spôsob, ako vrecká ušiť, môj postup si nevšímajte:)

Z látky som si narezala 4 obdĺžniky cca 51×41 cm (tak mi to vyšlo). Posledný potom ešte na polovicu – na dve menšie vrecká. Keďže mali mať sťahovanie na šnúrku, preložila som ich a obšila najprv po dvoch bočných stranách (vďaka tomu nebudú na tuneli neukončené kraje), a potom aj zhora. Ak by bola látka moc nepoddajná, prešitie hornej časti môžete vynechať.

Vrchnú časť som potom preložila ešte raz a prichytila kancelárskymi klipsami – aby vznikol tunel, do ktorého sa bude navliekať šnúrka. Ak ste vynechali predchádzajúce horné prešitie, odporúčam tunel v mieste zošitia prejsť mašinou 2-krát (zosilnené švy), aby bol pevnejší.

Budúci tunel som prešila cik-cakovým stehom. Mám ho radšej, ako klasický rovný.

Pripevnila som aplikáciu z filcu.

Vymenila som hornú niť podľa farby filcu a prešila.

Prešitú látku som preložila aplikáciou dovnútra, zafixovala klipsami a naposledy obšila na spodnej a bočnej strane (pozor na otvor na tunel, ten sa neprešíva – viď klipsa celkom vľavo:).

Potom už len prevrátiť a hotovo. Môže sa prevliekať šnúrka (pomocou zicherky). Na konce šnúrky som dala drevené koráliky a zauzlovala.

A môže sa ísť na eko nákupy…

Aplikácie môžete vyrobiť  len na ozdobu, alebo na odlíšenie jednotlivých vreciek podľa ich účelu. Tu je inšpirácia na mrkvové vrecúško:)

Po prišpendlení obšijeme vhodnou farbou nite. Zelené časti presahujú pod oranžové mrkvičky, takže ich netreba samostatne prešívať.

Hotové vrecká – vyšli mi tri väčšie a dve menšie.

Vrecká z plátna alebo ľanu či jutoviny by boli ešte ekologickejšie. Pre vrecká z tylu som sa rozhodla, pretože sú praktickejšie – na pokladni z nich nemusíte nič vykladať a pokladníčka bude vidieť, čo má blokovať. Takisto sú ľahšie na váhu i údržbu – stačí ich prepláchnuť pod vodou, uschnú takmer okamžite. Nevýhodou je, že ostrejší predmet ich môže zatrhnúť. Po doslúžení pôjdu na recykláciu:)

Možno je to maličkosť, no verím, že tou sa začína každá zmena – vlastné vrecká v obchode môžu pritiahnuť pozornosť. Je to viditeľné  a jednoduché. Vzbudený záujem podnieti nové myšlienky, ľudia sa postupne môžu stať prístupnejší tomu, že veci sa môžu robiť aj inak…

Staňte sa aj vy „záchranárom“ sveta – toto je jedna z možností, ktorú dokáže snáď každý:)